Meniny na web

História obce

Podľa zachovanej tradície na dnešné územie obceBabín prišli v roku 1552 valasi Jakub s bratom. Spočiatku dedinu tvorili salaše pastierov a koliby drevorúbačov , ktorý vyklčovali územie osady ,aby sa mohla zúrodniť zem.Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 kedy po 12 ročnej lehote obrábania zeme platia valasi daň. Vtedy sa píše: “Babynowo s dvoma raľami“.Chotár osady Babynowo vymedzili zámockí páni takto:“Začína na západe od osady Vasiľov, od stodoly šoltísa Romana, zostupuje nadol po potoku cez akýsi svah a orné zeme až na miesto zvané Kalnitý Grúnik , odtiaľ ide po chodníku až na vrchol zvaný Sviniarka , odtiaľ cez potok zvaný Hruštínsky až k veľkému Lokčianskému potoku, odtiaľ k tkv. Petrovmu potoku , popri ňom vedie akýsi chodník na juh až na miesto zvané Pod pánsku Poľanu, inak zvané Veľký Príslop , odtiaľ na východ cez zem zvanú Javorová až na vrchol hory zvanej Magura , až po Romanov potok zvaný aj Listova, odtiaľ priamo na sever, kde tento potok, tečie dolu, až k veľkému Lokčianskému potoku a k miestu zvanému Čierne pleso , od toho potoka cez akýsi vŕšok až k tej istej stodole šoltísa Romana“. V daňových súpisoch z r. 1564-1565 sa Babynowo spomína s dvoma raľami. Jedna raľa mala výmeru 60 jutár zeme.




V r. 1566-1568 sa spomínajú tri rale, r. 1588 tri porty , jedna porta mala približne štyri rale. V r. 1593 sú v Babynowe 2,75 porty. R. 1598 sa spomínajú už sedliacke domy, kde ich osada mala 20. R. 1604 bolo v Babynowe 10 domov a jeden opustený. R. 1608 boli pre v Babynowe pre neúrodu , hlad a hajdúšske spustošenie nájdené domy vo veľmi úbohom stave a aj opustené, ostali len tri súce na zdanenie.To sa rovnalo trom raliam. Roku 1609 sa prvý krát spomína mlyn, ktorý vlastnia šoltísi z osady Babynowo. V cirkevnej vizitácii superintendanta Eliáša Lányiho sa spomína , že „ v Babíne jest sedláku 9 s rychtárom“. R.1615 bola Babincom pridelená hoľa „ Paszeky čiže Jaworowá „ , na ktorej chovajú 300 oviec. R.1619 bolo v Babinej 9,5 ralí šoltískych a sedliackych . Mlyn mali šoltísi.Najstaršie názvy ralí sú po rodinných menách najstarších osadníkov : Čech , Olexa , Skyhra , Kraľ , Ľuptovec, Prekop, Kmeť , Prč a Koptej. R. 1624-1626 bolo ovsenej plochy na 266 lukien zrna /luknomerica-60 litrov/.Okrem toho bolo lúk na 190 vozov sena . Žilo tu 23 rodín , t.j. asi 120 ľudí. R.1647 bolo v Babíne 1,75 porty , čo odpovedalo 7 sedliackym raliam.R.1665 si kúpili Babínci drevený kostolík z Lokce. R.1677 bolo 8 sedliackých ralí . Šoltískych rodín bolo 6 , z ktorých „ se zanechávají 4 aby dedinu spravovali a dávky aneb censi vybírali „ , ostatní platili po 1 toliari za oslobodenie od robôt . Počas kuruckých bojov r. 1683 obec spustla obrábali sa len tri rale , ostatne boli opustené. R. 1690 boli v Babíne obývané len dve rale a polovica šoltístva. Znovuzaľudnenie dediny šlo veľmi pomaly.Ešte i v r. 1712 boli len dve zaľudnené rale s ovsenou plochou na 40 prešporských meríc zrna a s lúkami na 20 vozov sena. 


R. 1715 bolo obec plne osadená , vtedy tu žilo 46 gazdov  /t.j. 230 ľudí/.Boli tu dva kotly na pálenku a jeden kožušník. Ale v tomto roku vyhorelo pol dediny.R.1716 a nasledujúce , boli tzv.“zamrznuté roky „ ,nebolo úrody , ľudia mreli hladom dedina sa znova vyprázdňovala , 20 rodín sa odsťahovalo na dolné uhorské zeme. Nové obyvateľstvo aby prežilo pokúsilo sa kupčiť s tabakom. R. 1728 je zaznačené: „viacerí z obyvateľov obchodujú z tabakom, ktorý dovážajú z Banskej Bystrice“.Zavedené bolo aj kŕmenie volov a obchod s dobytkom.R.1739 v obci zúril čierny mor.“ Nassa dedina počas nesstasliweho moru do welikej psoty a bídy upadla“.Mor mal za následok 82 mŕtvych ľudí a 194 nakazených .Tento čierny mor znamenal takmer zánik celej osady. V r.1763 nastala v obci doba volenia richtárov. Spravovanie dediny dedičnými šoltísmi , bolo Máriou Teréziou zrušené. R.1778 bolo v obci 413 ľudí na 10 raliach. Od r. 1787 bol Babín pričlenený k novej farnosti v Hruštíne spolu s Vaňovkou. V r.1794 Babinci rožšírili svoj drevený kostolík. Na hlavnom stropnom tráme bol nápis: „ Tento dom boží bol znovuvystavaný roku Pána 1794“. R.1801 tu žilo 842 ľudí. R.1828 bolo v Babíne 116 sedliackých domov a 798 ľudí. Babín ostal v podanskom pomere voči panstvu až do zrušenia podannstva v r.1848.Prvé zameranie babínskeho chotára bolo v r.1850. Výmera obecného chotára bola vtedy 3001 kat. jutár a 908 štvorcových siah. Podľa sčítania ľudu v r.1870 bolo v dedine 148 domov a 714 ľudí. Definitívna úprava majetkového pomeru medzi hradným panstvom a obyvateľmi Babína ako bývalími urbárnikmi sa stala na základe súdnej pokonávky dňa 12. septembra 1875.V r. 1906 odišlo do USA za prácou 84 obyvateľov , z ktorých bolo 62 roľníkov a poľnohospodárských robotníkov a 22 nádenníkov , z toho bolo 14 mužov vojnopovinných.Počas I. svetovej vojny padlo 10 mužov, s toho dvaja podľahli  zraneniam vo vojenských nemocniciach.
Po skončení I. sv. vojny v r.1918 prešla obec Babín s Rakúsko-Uhorskej monarchie do Československej Republiky. V r. 1923 obec vyhorela , o strechu nad hlavou prišlo 48 gazdovských rodín.Škoda na majetkoch bola 872. 200,- Kčs. V r.1930 babínci zbúrali drevený kostolík a na jeho mieste začali budovať nový kamenný , zasvätený Zoslaniu ducha svätého , ktorí dokončili 15.Júla 1933. V r.1934 bol najhorším dňom obce v histórii 23. Apríl. Na budove starej drevenej školy vypukol požiar , ktorý mal behom necelých dvoch hodín za následok , 104 domov s hospodárskymi budovami , 4 mŕtvych ľudí , 17 kusov rožného statku , 58 oviec , 124 ošípaných , 158 kusov hydiny a 17 klátov včiel. Škoda činila sumu 2.950.045,-Kčs. R.1940 bolo v dedine 177 domov a 790 ľudí. Počas II. sv. vojny dňa 17.9.1944 pri Krosne-Ondrejov , padol z obce Babín 22 r. Ondrej Matigant . 


Obec Babín bola oslobodená soviet. armádou dňa 3. apríla 1945. V r.1967 bola postavená budova MNV. V r.1969-1972 bol v obci v rámci akcie "Z" vybudovaný vodovod. V r. 1970 bolo 194 domov a žilo v obci 966 ľudí.V tomto roku bola dostavaná fara , ktorá po politickej orientácii v r. 1974 prepadla v prospech materskej škôlky. V r.1972 bola vybudovaná základna škola od 1 r.- 4r. , v lokalite Lazina , kde sa stáva riaditeľom Pavol Tatár. Dňa 26.10. 1974 bolo v obci založené JRD. Vtedy prihlášku do JRD podpísalo 127 roľníkov. V r.1979 sa previedlo prečíslovanie rodinných domov. R.1980 mala obec Babín 281 domov a žilo tu 1.131 obyvateľov.V r.1986 sa dokončil obchod potravín a mäsa /JEDNOTA/. V r.1989 po prevrate v obci vzniká hnutie KDH.V r.1991 bolo v obci 1234 obyvateľov bývajúcich v 298 domoch. Dňa 30.6.1994 bol slávnostne otvorený kultúrny dom v našej obci.1.7.1995 bola zriadená v obci fara , ku ktorej bola ako filiálka pričlenená obec Vasiľov. Prvým farárom sa stal vdp.Pavol Garaj.

V r.2000 mala obec Babín 1376 obyvateľov.
V r. 2006 sa začali práce na výstavbe domu smútku a nového cintorína.13.augusta 2006 bola v budove starej školy slávnostne otvorená Galéria ľudového rezbárstva.

Drevený neskorogotický kostol:
- prevezený, kúpený z Lokce v r. 1665
- vysvätený v r. 1666
- rozšírený v r. 1794
- zbúraný v r. 1930

  

   

  

Erb obce Babín:
V modrom štíte medzi dvoma zlatými hviezdami na zlatom položenom polmesiaci stojaca striebro odetá, zlatokorunovaná Panna Mária v pravici so zlatou prirodzenou ľaliou, so šiestimi zlatými hviezdičkami okolo hlavy.

Vlajka obce Babín:
Vlajka obce Babín pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej  ( 2/9 ), žltej ( 2/9 ), modrej ( 1/9 ), žltej ( 2/9 ), a bielej ( 2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu.

Symboly obce Babín sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou
B-243/2007.

Demografický vývoj obce