Profil obce

Podľa zachovanej tradície na dnešné územie obceBabín prišli v roku 1552 valasi Jakub s bratom. Spočiatku dedinu tvorili salaše pastierov a koliby drevorúbačov , ktorý vyklčovali územie osady ,aby sa mohla zúrodniť zem.Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 kedy po 12 ročnej lehote obrábania zeme platia valasi daň. Vtedy sa píše: “Babynowo s dvoma raľami“.Chotár osady Babynowo vymedzili zámockí páni takto:“Začína na západe od osady Vasiľov, od stodoly šoltísa Romana, zostupuje nadol po potoku cez akýsi svah a orné zeme až na miesto zvané Kalnitý Grúnik , odtiaľ ide po chodníku až na vrchol zvaný Sviniarka , odtiaľ cez potok zvaný Hruštínsky až k veľkému Lokčianskému potoku, odtiaľ k tkv. Petrovmu potoku , popri ňom vedie akýsi chodník na juh až na miesto zvané Pod pánsku Poľanu, inak zvané Veľký Príslop , odtiaľ na východ cez zem zvanú Javorová až na vrchol hory zvanej Magura , až po Romanov potok zvaný aj Listova, odtiaľ priamo na sever, kde tento potok, tečie dolu, až k veľkému Lokčianskému potoku a k miestu zvanému Čierne pleso , od toho potoka cez akýsi vŕšok až k tej istej stodole šoltísa Romana“. V daňových súpisoch z r. 1564-1565 sa Babynowo spomína s dvoma raľami. Jedna raľa mala výmeru 60 jutár zeme.

V r. 1566-1568 sa spomínajú tri rale, r. 1588 tri porty , jedna porta mala približne štyri rale. V r. 1593 sú v Babynowe 2,75 porty. R. 1598 sa spomínajú už sedliacke domy, kde ich osada mala 20. R. 1604 bolo v Babynowe 10 domov a jeden opustený. R. 1608 boli pre v Babynowe pre neúrodu , hlad a hajdúšske spustošenie nájdené domy vo veľmi úbohom stave a aj opustené, ostali len tri súce na zdanenie.To sa rovnalo trom raliam. Roku 1609 sa prvý krát spomína mlyn, ktorý vlastnia šoltísi z osady Babynowo. V cirkevnej vizitácii superintendanta Eliáša Lányiho sa spomína , že „ v Babíne jest sedláku 9 s rychtárom“. R.1615 bola Babincom pridelená hoľa „ Paszeky čiže Jaworowá „ , na ktorej chovajú 300 oviec. R.1619 bolo v Babinej 9,5 ralí šoltískych a sedliackych . Mlyn mali šoltísi.Najstaršie názvy ralí sú po rodinných menách najstarších osadníkov : Čech , Olexa , Skyhra , Kraľ , Ľuptovec, Prekop, Kmeť , Prč a Koptej. R. 1624-1626 bolo ovsenej plochy na 266 lukien zrna /luknomerica-60 litrov/.Okrem toho bolo lúk na 190 vozov sena . Žilo tu 23 rodín , t.j. asi 120 ľudí. R.1647 bolo v Babíne 1,75 porty , čo odpovedalo 7 sedliackym raliam.R.1665 si kúpili Babínci drevený kostolík z Lokce. R.1677 bolo 8 sedliackých ralí . Šoltískych rodín bolo 6 , z ktorých „ se zanechávají 4 aby dedinu spravovali a dávky aneb censi vybírali „ , ostatní platili po 1 toliari za oslobodenie od robôt . Počas kuruckých bojov r. 1683 obec spustla obrábali sa len tri rale , ostatne boli opustené. R. 1690 boli v Babíne obývané len dve rale a polovica šoltístva. Znovuzaľudnenie dediny šlo veľmi pomaly.Ešte i v r. 1712 boli len dve zaľudnené rale s ovsenou plochou na 40 prešporských meríc zrna a s lúkami na 20 vozov sena. 

R. 1715 bolo obec plne osadená , vtedy tu žilo 46 gazdov  /t.j. 230 ľudí/.Boli tu dva kotly na pálenku a jeden kožušník. Ale v tomto roku vyhorelo pol dediny.R.1716 a nasledujúce , boli tzv.“zamrznuté roky „ ,nebolo úrody , ľudia mreli hladom dedina sa znova vyprázdňovala , 20 rodín sa odsťahovalo na dolné uhorské zeme. Nové obyvateľstvo aby prežilo pokúsilo sa kupčiť s tabakom. R. 1728 je zaznačené: „viacerí z obyvateľov obchodujú z tabakom, ktorý dovážajú z Banskej Bystrice“.Zavedené bolo aj kŕmenie volov a obchod s dobytkom.R.1739 v obci zúril čierny mor.“ Nassa dedina počas nesstasliweho moru do welikej psoty a bídy upadla“.Mor mal za následok 82 mŕtvych ľudí a 194 nakazených .Tento čierny mor znamenal takmer zánik celej osady. V r.1763 nastala v obci doba volenia richtárov. Spravovanie dediny dedičnými šoltísmi , bolo Máriou Teréziou zrušené. R.1778 bolo v obci 413 ľudí na 10 raliach. Od r. 1787 bol Babín pričlenený k novej farnosti v Hruštíne spolu s Vaňovkou. V r.1794 Babinci rožšírili svoj drevený kostolík. Na hlavnom stropnom tráme bol nápis: „ Tento dom boží bol znovuvystavaný roku Pána 1794“. R.1801 tu žilo 842 ľudí. R.1828 bolo v Babíne 116 sedliackých domov a 798 ľudí. Babín ostal v podanskom pomere voči panstvu až do zrušenia podannstva v r.1848.Prvé zameranie babínskeho chotára bolo v r.1850. Výmera obecného chotára bola vtedy 3001 kat. jutár a 908 štvorcových siah. Podľa sčítania ľudu v r.1870 bolo v dedine 148 domov a 714 ľudí. Definitívna úprava majetkového pomeru medzi hradným panstvom a obyvateľmi Babína ako bývalími urbárnikmi sa stala na základe súdnej pokonávky dňa 12. septembra 1875.V r. 1906 odišlo do USA za prácou 84 obyvateľov , z ktorých bolo 62 roľníkov a poľnohospodárských robotníkov a 22 nádenníkov , z toho bolo 14 mužov vojnopovinných.Počas I. svetovej vojny padlo 10 mužov, s toho dvaja podľahli  zraneniam vo vojenských nemocniciach.
Po skončení I. sv. vojny v r.1918 prešla obec Babín s Rakúsko-Uhorskej monarchie do Československej Republiky. V r. 1923 obec vyhorela , o strechu nad hlavou prišlo 48 gazdovských rodín.Škoda na majetkoch bola 872. 200,- Kčs. V r.1930 babínci zbúrali drevený kostolík a na jeho mieste začali budovať nový kamenný , zasvätený Zoslaniu ducha svätého , ktorí dokončili 15.Júla 1933. V r.1934 bol najhorším dňom obce v histórii 23. Apríl. Na budove starej drevenej školy vypukol požiar , ktorý mal behom necelých dvoch hodín za následok , 104 domov s hospodárskymi budovami , 4 mŕtvych ľudí , 17 kusov rožného statku , 58 oviec , 124 ošípaných , 158 kusov hydiny a 17 klátov včiel. Škoda činila sumu 2.950.045,-Kčs. R.1940 bolo v dedine 177 domov a 790 ľudí. Počas II. sv. vojny dňa 17.9.1944 pri Krosne-Ondrejov , padol z obce Babín 22 r. Ondrej Matigant . 

Obec Babín bola oslobodená soviet. armádou dňa 3. apríla 1945. V r.1967 bola postavená budova MNV. V r.1969-1972 bol v obci v rámci akcie "Z" vybudovaný vodovod. V r. 1970 bolo 194 domov a žilo v obci 966 ľudí.V tomto roku bola dostavaná fara , ktorá po politickej orientácii v r. 1974 prepadla v prospech materskej škôlky. V r.1972 bola vybudovaná základna škola od 1 r.- 4r. , v lokalite Lazina , kde sa stáva riaditeľom Pavol Tatár. Dňa 26.10. 1974 bolo v obci založené JRD. Vtedy prihlášku do JRD podpísalo 127 roľníkov. V r.1979 sa previedlo prečíslovanie rodinných domov. R.1980 mala obec Babín 281 domov a žilo tu 1.131 obyvateľov. V r. 1986 sa dokončil obchod potravín a mäsa /JEDNOTA/. V r. 1989 po prevrate v obci vzniká hnutie KDH. V r. 1991 bolo v obci 1234 obyvateľov bývajúcich v 298 domoch. Dňa 30.6.1994 bol slávnostne otvorený kultúrny dom v našej obci.1.7.1995 bola zriadená v obci fara , ku ktorej bola ako filiálka pričlenená obec Vasiľov. Prvým farárom sa stal vdp. Pavol Garaj. V r. 2000 mala obec Babín 1376 obyvateľov. V r. 2006 sa začali práce na výstavbe domu smútku a nového cintorína.13.augusta 2006 bola v budove starej školy slávnostne otvorená Galéria ľudového rezbárstva.

5. februára 2007 spustila košická firma Webex oficiálne prvé internetové stránky obce Babín. Dňa 24. mája 2009 slávnostne vysvätil spišský biskup ThDr. František Tondra dom smútku a nádeje s novým cintorínom. V období 2016 - 2018 sa realizoval projekt pre rozšírenie lokality na výstavbu nových rodinných domov: ,,Projekt jednoduchých pozemkových (JPÚ) Babín – lokalita Lán." V tomto projekte sa odovzdalo 1,3 km miestnych komunikácií a 104 nových stavebných pozemkov na ploche 9 hektárov.

Drevený neskorogotický kostol:

• prevezený, kúpený z Lokce v r. 1665
• vysvätený v r. 1666
• rozšírený v r. 1794
• zbúraný v r. 1930

Erb obce Babín:
V modrom štíte medzi dvoma zlatými hviezdami na zlatom položenom polmesiaci stojaca striebro odetá, zlatokorunovaná Panna Mária v pravici so zlatou prirodzenou ľaliou, so šiestimi zlatými hviezdičkami okolo hlavy.

Vlajka obce Babín:
Vlajka obce Babín pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej  ( 2/9 ), žltej ( 2/9 ), modrej ( 1/9 ), žltej ( 2/9 ), a bielej ( 2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu.

Symboly obce Babín sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou
B-243/2007.